Slováci v investovaní stále zaostávajú. Kým v západných krajinách rodičia hneď po narodení dieťaťu založia investičný fond, v našej krajine väčšina nasporených peňazí odpočíva na bežných a sporiacich účtoch v bankách, kde rokmi strácajú na hodnote. Aj vďaka sprostredkovateľom sa však situácia zlepšuje a peniaze dnes môže zhodnocovať naozaj každý.
Investovať sa totiž dá aj od malej sumy, hoci aj od 20 eur mesačne. Ale ako začať a kam vlastne investovať? “V prvom rade ľudia musia vedieť, čo chcú svojou investíciou dosiahnuť. To je kľúčové, zvoliť si cieľ,” zdôrazňuje riaditeľka pre investície a zlato vo FinGO.sk Lucia Luptáková. Prečítajte si rozhovor, v ktorom odborníčka opisuje základy investovania a vysvetľuje, prečo sa aj v tejto oblasti oplatí spojiť s finančným sprostredkovateľom.
FinGO.sk vlani pripravilo prieskum, v ktorom sa zistilo, že 72% klientov využíva staré produkty s nízkym úročením ako sporiace účty, termínované vklady či vkladné knižky. Ako je možné, že peniaze odkladáme s dobrým úmyslom, vkladáme ich do banky, ale reálne nám to škodí?
V súčasnosti sú sporiace produkty špecifické tým, že majú naozaj nízky úrok, ktorý nedosahuje často ani úroveň inflácie. A z tohto dôvodu keď na nich niekto dlhodobo necháva odložené peniaze, rok čo rok z nich inflácia uberá na hodnote. Preto pokiaľ niekto nepotrebuje mať veľa peňazí hneď k dispozícií, napríklad na rekonštrukciu strechy, alebo nejakú vec, ktorú plánuje uskutočniť do dvoch rokov, tak všetky peniaze nad rámec povinnej rezervy by mal vložiť niekam, kde to má väčší zmysel, teda investovať.
Mladí ľudia, ale aj starší často nevedia, čo to investovanie je, znie dosť komplikovane. Ako by ste to teda vysvetlili, čo je to vlastne investovanie?
Samotný pojem investovanie môžeme chápať ako proces, v ktorom na začiatku vložím svoj čas, úsilie a peniaze, aby som v čase z toho získal viac – nazvime to odmenu alebo zisk. Či sa bavíme o tom, že investujeme do vzdelania alebo napríklad podniky investujú do nových technológií, stále hovoríme v podstate o tom istom. No a investovanie je aj finančné. Postupne si odkladám časť svojich peňazí, aby som v budúcnosti získal viac, napríklad sa pripravil na dôchodok alebo na predčasné splatenie hypotéky a podobne.
Aké metódy investovania existujú?
Tých metód je viac. Investície by sme mali rozdeliť na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. To znamená, že keď si chcem sporiť na niečo v priebehu 2 rokov, napríklad na rekonštrukciu strechy, tak nemôžem na to použiť investičné schémy, ktoré sú určené na investičný horizont 15 a viac rokov. Máme teda krátkodobé ciele zhruba na 2 – 3 roky, strednodobé okolo tých 5 rokov a dlhodobé na viac ako 10 rokov. Každá z týchto investícií má svoje vlastné podmienky a nastavujú sa tam iné produkty, resp. investičné schémy tak, aby klient v priebehu daného obdobia minimalizoval stratu a maximalizoval svoj výnos.
Podľa čoho sa mám rozhodnúť, do čoho mám investovať?
Tých parametrov je viac. Samozrejme jedným z najdôležitejších sú vstupné poplatky, aj všeobecne poplatky spojené s investíciou. Treba si na to dávať pozor, hlavne pri tých krátkodobých investíciách sa často stáva, že za 2 – 3 roky ani nedosiahneme taký výnos, koľko sme na začiatku vložili na poplatkoch. Preto keď niekto plánuje peniaze použiť do 2 rokov, radšej nech ich nechá na sporiacom účte alebo v banke.
A keď peniaze nebudem potrebovať v takom krátkom čase?
Potom by som odporúčala, aby ľudia kontaktovali finančného poradcu a stretli sa s ním. Je to preto, že oni majú skutočne dobrý prehľad o produktoch na trhu, poznajú také tie nazvime to nuansy, teda kde sú aké poplatky, kde nie sú, ktoré fondy sú výhodnejšie a podobne. Lebo nejde len o vstupné poplatky do investičnej spoločnosti, ale sú aj poplatky na úrovni každého jedného fondu a keď je nejaké portfólio zložené napríklad z 15 – 20 fondov, tak tam sú zase rôzne poplatky. Do tohto lepšie vidia práve finanční sprostredkovatelia.
A keď mám strach, že svoje peniaze už nikdy neuvidím? Hrozí riziko, že vlastne investujem a nič sa mi nevráti?
Pri investíciách vždy existuje podobné riziko, ale málokedy je to až také, že sa mi skutočne nič nevráti. V podstate ide o to, že čím chcem viac získať, tým musím aj viac riskovať. Je to ako v živote. Tie dlhodobé investície sú charakteristické práve tým, že majú vysoký výnos, ale aj vysoké riziko. My odporúčame klientom, aby investovali na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál, je to na nich ako im to dovolí rozpočet. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, vypriemeruje.
Môžte uviesť konkrétny príklad?
Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už pomaličky na tom zarábajú.
Je investovanie napríklad aj pre študentov, resp. pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť až tak rozhadzovať peniaze?
Určite áno. Pravidelná investícia môže byť už napríklad od nejakých 20 – 25 euro mesačne, čo si myslím že v dnešnej dobe pre nikoho nie je existenčná suma. Ako som spomínala, postupom času sa to nabalí, ekonomika stále rastie, z dlhodobého hľadiska trhy stále rastú. Každý chce mať nové auto, nové hodinky, nový telefón, takže ekonomika sa stále točí a práve kvôli tomu rastú aj hodnoty fondov a akcií. Takže sa nemusíme obávať, že z dlhodobého hľadiska niečo stratíme, aj keby sme si sporili iba 20 eur mesačne.
Slováci sú dosť konzervatívni. Neboja sa investovať?
Posledné roky je to už lepšie. Aj finanční sprostredkovatelia sa snažia zvýšiť povedomie o investíciách, takže je to lepšie. Stále zaostávame voči zahraničným štátom, hlavne západným štátom ako je Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a podobne. Tam sú zvyknutí sporiť, resp. investovať v podstate už odkedy sa im narodí dieťa a založia mu investičný účet. Keď dieťa ide do školy, majú už na to pripravené prostriedky. Keď po škole štartuje do života, napríklad potrebuje peniaze na svadbu alebo na prvé bývanie, rodičia už majú pripravené prostriedky a nesiahajú hneď po hypotéke tak ako je to u nás.
A ako je to u nás, kam odkladajú peniaze naši rodičia?
Na Slovensku je oproti zahraničným štátom niekoľkonásobne viac peňazí uložených práve v bankách a na sporiacich produktoch. Čiže je to lepšie ako to bolo v minulosti, ale stále máme čo robiť na tom, aby ľudia aj kvôli inflácii zbytočne neprichádzali o peniaze a pripravili sa napríklad aj na svoj dôchodok.
Aká je celkovo najčastejšia alebo najobľúbenejšia forma investovania?
Ťažko povedať ako je to v zahraničí, u nás je to hlavne pravidelné investovanie, teda že ľudia pravidelne na mesačnej báze odkladajú časť svojej výplaty. Samozrejme sú tu aj možnosti kedy ľudia, nechcem to nazvať že špekulujú, ale zaujímajú sa o trhy, sledujú ako to funguje a investujú jednorazovo veľké čiastky podľa toho, ako sa vyvíja trh. Ale pre bežných ľudí, ktorí s tým nemajú veľa skúseností a ktorí sa tomu nechcú venovať naplno 8 hodín denne, je pravidelné investovanie asi najobľúbenejšie. Potom sú aj dlhopisy, ktoré v našej krajine nie sú až tak obľúbené, ale v zahraničí to celkom fičí. U nás sú to skôr podnikové dlhopisy, resp. v súčasnosti hlavne dlhopisy realitného trhu.
Spomínali ste, že treba využiť služby finančného poradcu. No čo ak sa niekto bojí, že ho poradca buď oklame, alebo že ho chce o niečo ukrátiť alebo že chce na ňom iba zbohatnúť? Je to bezpečné, nie je tam žiadne riziko?
Je to hlavne o ľuďoch. Môžete naraziť na niekoho, kto je zodpovedný, svedomitý a môžete naraziť aj na pravý opak. Stále je to o tej dôvere. Ak niekoho poznám, vybavil mi hypotéku, som s ním spokojný, pravidelne pracuje s mojou rodinou, tak myslím si, že nie je sa čoho báť. Skutočne je tam výhoda toho, že sprostredkovatelia poznajú tie produkty viac do hĺbky, vedia ako funguje investovanie. Keď nastane taká situácia ako nastala počas pandémie, že sa prepadli trhy, vedia klientovi zavolať – počuj, teraz zvýš mesačný vklad na určité obdobie, potom zase keby trhy vyleteli prudko hore, tak môže povedať – teraz zníž svoj vklad na polovicu, lebo teraz sa to až tak neoplatí a podobne.
Máte na záver nejaký tip pre začiatočníkov, ktorí sa rozhodnú, že chcú investovať?
V prvom rade ľudia musia vedieť, čo chcú svojou investíciou dosiahnuť. To je kľúčové, zvoliť si cieľ. Ide aj o to, aby sa pri prvom zaváhaní trhu nezľakli a peniaze nevybrali. Práve to nie je správne a to nechceme. Ak si niekto povie, že si ide sporiť na predčasné splatenie hypotéky a je tam tá emócia, že ho to motivuje niečo dosiahnuť, tak je menšia pravdepodobnosť, že tú investíciu o pol roka zruší. Takže vždy treba vedieť, čo tou investíciou chceme dosiahnuť a vzhľadom k tomu nastaviť investičný produkt. Keď chcem do 5 rokov nové auto, ktoré stojí 25-tisíc, tak si tak nastavím aj tú investíciu. Keď si chcem sporiť na dôchodok v horizonte 30 rokov a viac, tak zas vzhľadom k tomu nastavím ten produkt. A práve v tomto vedia ľuďom poradiť finanční sprostredkovatelia.
TIP: Poraďte sa ohľadom svojich úspor a investovania jednoducho z pohodlia svojho domova. Naši skúsení investiční špecialisti zo spoločnosti FinGO.sk vám s tým radi pomôžu. Nechajte nám kontakt a my sa vám ozveme.
