Väčšina Slovákov robí veľkú chybu, ak si v súčasnosti sporí na bežných účtoch. Niektorí dokonca ešte stále držia vkladné knižky alebo na odkladanie prebytočnej hotovosti využívajú stavebné sporenie či si založia sporiaci účet v banke. Ako ste na tom vy? Vedeli ste, že na trhu existuje množstvo výhodnejších možností, ako zhodnotiť peniaze?
Sporenie v čase nízkych úrokov
Ak chcete zhodnocovať svoje peniaze do budúcnosti, nie je výhodné sporiť si na klasických sporiacich či termínovaných účtoch a úplne najhoršie je mať väčšiu sumu na bežnom účte. Ak totiž aktuálne odkladáte peniaze na bežnom účte, tak môžete rátať s tým, že stratia kvôli inflácii svoju reálnu hodnotu. Inými slovami, ceny rastú, a o niekoľko rokov budete mať menej peňazí, ako ste vložili na začiatku. Preto je potrebné investovať, aby ste peniaze takto nehanebne nezhnehodnocovali a neoberali sa napríklad o lepšiu starobu.
Odporúča sa, aby ste na bežnom účte nedržali viac ako 2-tisíc eur, ale efektívnejšie ich zhodnotili.
V bankách držíme najväčšiu časť majetku
Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Medziročne je to niekoľkopercentný nárast. Ide o 41,94 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 9,6 %. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska, v marci tohto roka medziročne rástli najmä prostriedky na bežných účtoch, a to až o 17,7 %. Na bežných účtoch sme tak k marcu tohto roka držali až takmer 24 miliárd eur.
Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. Na bežných účtoch však majú nulový, alebo v tejto dobe len minimálny úrok. Problémom Slovákov naďalej ostáva vysoká zadlženosť. Slovensko je jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 8-tisíc eur.
Ako je to v zahraničí?
- V celom regióne strednej a východnej Európy tvoria akcie približne 5 % z celkového finančného majetku ľudí
- Na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností
- V deviatich členských štátoch EÚ bolo hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov
- Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7% z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami
- Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšia v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7% až 14% z aktív domácností
- Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív
Do akcií príliš neinvestujeme
Ak sa pozrieme na štatistiky z minulého roka, zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Celkovo sú však nielen Slováci, ale celkovo aj Európania konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov.
V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 percent a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností. Trend držania finančných aktív v bankách sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla aj finančná kríza v roku 2008, kedy ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov.
Poradiť sa zadarmo o investovaní sa môžete s našimi finančnými odborníkmi aj online. Chcete vedieť ako si vybrať vhodnú formu investovania, aký výnos môžete očakávať a ako rozložiť prípadné riziko? Napíšte nám svoju otázku a my sa Vám ozveme už o pár hodín.
Kde je príčina?
Až dve tretiny Slovákov by chcelo investovať, avšak nemá vedomosti o ponúkaných možnostiach. Podľa našich prieskumov ľudia na investovanie nemajú v prvom rade odborné vedomosti, podporu či finančného sprostredkovateľa. Bez pomoci vidia v investovaní viac rizík ako výhod. Skúsenosti s investovaním majú predovšetkým cez rôzne formy sporenia. Takýmto spôsobom vedia ušetriť približne 100 eur mesačne.
Vo väčšine sú Slováci pri investovaní veľmi konzervatívni. Uprednostňujú bezpečnosť investícií pred výnosom.
Takíto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, resp. rôznych bankových produktov. Zriaďujú si termínované vklady alebo sporenia k účtom, kde sú ich prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov, ale majú takmer nulový výnos. Asi tretinu ľudí, ktorí investujú, môžeme nazvať vyváženými investormi. Sú ochotní podstúpiť menšie riziko. Síce investujú väčšiu časť peňazí do konzervatívnych fondov, ale hľadajú možnosti pre kombinované investovanie. Napríklad investovaním do ETF fondov alebo do zlata.
Ako teda narábať s peniazmi, aby sme ich zhodnocovali?
Najlepšie je, aby sa investovalo na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, vypriemeruje. Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent.
Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek, a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už pomaličky na tom zarábajú.
Prvoradé sú vaše ciele
Je dôležité si stanoviť, načo konkrétne budete peniaze potrebovať. Môže ísť o budúce dofinancovanie hypotéky, štúdium pre dieťa, alebo je vašim cieľom lepší dôchodok. Ak máte cieľ, je oveľa jednoduchšie si nastaviť celkovú investičnú či sporiacu stratégiu. Na základe tohto si viete aj stanoviť cieľovú sumu investovania, čiže koľko peňazí by ste si chceli nasporiť a na konci sporenia, resp. investovania vybrať. Zadefinovanie cieľovej sumy je veľmi dôležité, aby ste si následne vedeli nastaviť adekvátnu mesačnú čiastku sporenia.
Tiež je dôležité určiť investičný horizont, teda časové obdobie, kedy peniaze budete potrebovať. Zvyčajne pri investovaní hovoríme o období 5 a viac rokov. Platí pravidlo, že čím dlhšie investujete, tým vyšší výnos môžete získať.
Hlavným argumentom Slovákov, prečo nešetria a následne neinvestujú je, že nemajú z čoho…
Podľa štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat mesačne míňame na zbytočnosti v priemere 65 eur. Investovať do ETF fondov či zlata môžete od 25 eur mesačne, takže to, čo miniete za šaty, ktoré nepotrebujete, môžete investovať do svojej budúcnosti. Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu.
Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Ak by ste viac obmedzili bezhlavé míňanie a presunuli peniaze napríklad do ETF fondov, o pár rokov by ste z toho profitovali.
ETF fondy
- Náklady na správu a riadenie ETF sa dnes približujú nule
- Najlacnejšie ETF účtujú poplatok za správu a riadenie majetku do 0,1 % ročne
- Poplatky za riadenie a správu podielových fondov sa spravidla pohybujú medzi 0,5 % až 3 % ročne
- Priemer najpredávanejších akciových fondov na Slovensku je okolo 2,3 % ročne
- ETF nemajú vstupné a výstupné poplatky
- Vstupné poplatky podielových fondov sa pohybujú od 1 % do 5 % z výšky investície
TIP: Poraďte sa ohľadom investovania s našimi investičnými špecialistami z FinGO.sk. Môžete nám zavolať na 0800 60 10 60 alebo nám zanechajte vaše kontaktné údaje vo formulári nižšie a naše call centrum vás spojí so skúseným maklérom vo vašom okolí.
